Tibor Kapánek je "švajčiarsky" klenot pre slovenskú reprezentáciu

"Som asi jediný, čo hral slovenskú, českú a švajčiarsku extraligu," hovorí v exkluzívnom rozhovore pre TOPhbl.sk jedna z najväčších opôr slovenskej reprezentácie Tibor Kapánek.

Tibor Kapánek. Meno, ktoré viacerým hokejbalovým nadšencom nič nehovorí. Samozrejme tým mladším. Tibor totiž šíri meno slovenského hokejbalu v zahraničí. A robí to naozaj famózne. V Bratislave sa onedlho stretne hokejbalová elita a my si predstavíme jednu z jej možných hviezd. Ak sa nič nepredvídané nestane, Kapánek by mal byť jednou z opôr nášho výberu. Hráč Oberwill Rebells je už totiž niekoľko rokov súčasťou slovenskej reprezentácie a z nasledujúceho exkluzívneho rozhovoru pre TOPHBL sa dozviete prečo.

V slovenskej extralige si pôsobil iba počas jednej sezóny. Potom sa tvoje meno zo štatistík vyparilo. Ako to vtedy bolo a kam smerovali tvoje ďaľšie hokejbalové kroky?

"V sezóne 2001-2002 som hral slovenskú hokejbalovú extraligu, ktorá v tej dobe bola ešte rozdelená na dve skupiny. Ja som hral za HBK Gbely v západnej skupine, skončili sme na piatom mieste a play-off nám ušlo o povestný vlások. V osobných štatistikách sa mi celkom darilo, keď som ako nováčik v extralige skončil na druhom mieste hneď za Petrom Figurom.
V nasledujúcej sezóne 2002-2003 som odišiel hrať českú hokejbalovú extraligu za nováčika SK Sudoměřice a hneď v prvom ročníku nášho pôsobenia v lige sme sa dostali do play-off, kam sme postúpili zo 4. miesta po základnej časti, no nestačili sme v ňom na Elbu Ústí nad Labem. V druhej sezóne sme sa posunuli o niečo vyššie, no skončili sme v semifinále a celkovo na nelichotivom štvrtom mieste. V tej ďaľšej 2004-2005 sme postúpili zasa o krok hore a dostali sa dokonca až do finále, kde sme v napínavej sérii podľahli 2:3 na zápasy (2:3, 1:2,2:1p, 3:2p,1:2 ) Škode HBC Plzeň."

Tvoja anabáza v Čechách mala skvelú odozvu a získal si tam kopu individuálnych ocenení. Ktoré to boli?

"Áno je pravda, že počas pôsobenia v českej extralige som pozbieral nemalo úspechov. Vyhral som kanadské bodovanie ligy ( ako prvý obranca v jej histórii ), k tomu som bol dva krát na druhom mieste tak ako v bodovaní, tak aj v ankete Hokejbalista roku v ČR. Sezóna 2004 – 2005 bola pre mňa výnimočná, najprv sme získali strieborné medaily v českej extralige, potom som vyhral v Čechách anketu Hokejbalista roka 2005, na MS v USA sme získali taktiež strieborné medaily, no a nakoniec sa realizoval aj môj prestup do švajčiarskej ligy do klubu Oberwil Rebells."

Môžeš nám doplniť k úplnosti aj tie reprezentačné?

"Vďaka pôsobenia v českej extralige som sa prebojoval do reprezentačného mužstva Slovenska, v drese ktorého som sa zúčastnil na štyroch Majstrovstvách sveta, z ktorých som si priniesol jednu striebornú a tri bronzové medaily. Dokonca na MS 2003 vo švajčiarskom Sierre som sa dostal do All-stars výberu MS."

Poďme teraz k tvojej ďaľšej anabáze. Ako si sa vlastne dostal do Švajčiarska?

"Klub si v sezóne 2004 – 2005 ako nováčik vo švajčiarskej NLA vybojoval tretie miesto, a rozhodol sa po vzore majstra ligy Sierre Lions , kde už pôsobil Čech Jindřich Hossinger , že taktiež popracuje na angažmáne nejakého cudzinca z určitými skúsenosťami. Vybrali si českú extraligu a kontaktovali desať najproduktívnejších hráčov ligy s tým, že kto by mal záujem o prestup do Švajčiarska. Keďže mňa tá ponuka zaujala, spolu s manželkou sme na ňu odpovedali. Ja som po nemecky nevedel, no manželka áno, tak sme spolu začali komunikovať. To bolo niekedy v novembri 2004. Dohodli sme, že pôjdem na 4-dňový poznávací výlet do Oberwillu, aby aj oni videli kto som, a aby aj ja som videl ako to tam vyzerá. Po skusoch som mal veľmi zmiešané pocity, no nakoniec keď sa doladili určité veci sme sa dohodli, a ja som od augusta nabral spolu s rodinou ( manželka Radka a vtedy 2,5 ročný syn David) kurz Švajčiarsko."

Ak to nie je tajomstvom, môžeš nám o spomenutých dolaďovaniach „určitých vecí“ povedať niečo viac?

"V prvej oficiálnej ponuke stálo, že dostanem zmluvu v Rebells na rok s dvojročnou opciou, zabezpečia mi prácu, zoženú a zariadia mi dvojizbový byt. Až po mojej 4-dňovej návšteve v marci 2005 vo Švajčiarsku, keď som videl ako to tam funguje, sme začali dojednávať podrobnosti môjho príchodu. Ja som si dal ako podmienku to, že ak prídem, tak jedine s rodinou. Tým pádom som logicky potreboval aj väčší byt. O financiách sme veľa nedebatovali, keďže zamestnanie mi vybavili, platený som bol tam. Čo sa týka hokejbalu, tu sme sa dohodli na symbolickom mesačnom kalornom + nejakej odmene za sezónu. Musím uznať, že som to bral ako veľkú šancu sa niekam dostať, taká ponuka sa naskytne možno raz za život. S odstupom času som zistil, že sme urobili správny krok."

Ako sa ti počas tých rokov darilo a darí?

"V mojich piatich sezónach čo pôsobím vo Švajčiarsku sa nám podarilo vyhrať 5x majstrovský titul, 4x víťazstvo v švajčiarskom pohári. Chýba nám už len medaila s Európskeho pohára, kde sme obsadil 2x štvrté miesto. Dúfam, že o to zabojujeme na EP 2011 v Plzni. Samozrejme pod podmienkou, že sa naň prebojujeme. Aj v individuálnych štatistikách sa mi celkom darilo, keď som štyrikrát vyhral produktivitu ligy a jedenkrát som bol tretí."

Máš nejaké informácie o ďaľších legionároch pôsobiacich vo Švajčiarsku?

"Vo Švajčiarsku som určite prvý Slovák. Inak tu boli Česi Hossinger, Húja, Ryboň, taktiež dvaja - traja Kanaďania a u nás je od tejto sezóny Američan Hildreth."

Na jednej z fotiek spoznávame aj gólmana Reeboku Ružinov Viliama Somolányiho. Ako sa dostal k „Rebelom“ on?

"Vila som poznal z repre, náhodou sme sa stretli na EP 2005 v Martine, kde mi spomínal, že jeho priateľka Zuzka ide hrať volejbal do Luzernu, čo je 25 km od nás. Keďže išiel s ňou, začali sme sa stretávať. Vybavil som mu, aby s nami mohol trénovať a po dvoch rokoch som mu vybavil aj prácu u nás. Taktiež mi pomáhal s koučovaním mužstva pri zápasoch. Získali sme spolu 2 tituly."

S koučovaním? Máme tomu rozumieť tak, že pôsobíš v klube ako hrajúci tréner?

"Keď som sem prišiel, bolo mojou úlohou pomáhať mužstvu, zlepšovať sa a dávať rady tam, kde je to potrebné. Zo začiatku tak asi 2 – 3 mesiace som sa oťukával, aj jazyk bol na začiatku problém, keďže som nehovoril nemecky. No potom som sa začal viac angažovať. Najprv som pomáhal s trénovaním ďalšiemu hrajúcemu trénerovi Patrickovi Wismerovi, s ktorým som bol asi v najužšom kontakte. V prvom rade som musel pochopiť ich systém, mentalitu, prístup k tréningom, atď.. No a asi od Vianoc som to zobral úplne do svojich rúk, zmenil som postupne tréningy, alebo skôr systém trénovania. Začali sme trénovať len hodinu a pol, avšak oveľa intenzívnejšie a s väčším nasadením. Každý tréning sme robili nové cvičenia, menej sme na tréningu hrali, viacej sme cvičili systém, ale všetko to bolo ako vravím v cvičeniach. Menej sa stálo pri tabuli o to viac sa trénovalo. Chlapci boli zo začiatku sklamaní, že sa menej hrá, veľa sa behá, málo sa oddychuje, lebo boli zvyknutí na iné metódy. Prinieslo to však svoje ovocie a teraz sa už na tým ani nezamýšľajú, berú to automaticky. Každú ďalšiu sezónu som mal potom pri sebe niekoho, kto koučoval mužstvo cez zápasy, hlavne keď som bol na ihrisku. Takto som aj spolupracoval s Viliamom Somolányim, ktorý s nami 4 roky chodil na tréningy ako tretí brankár a dva roky nám robil kouča."

Ako je to teda s tvojou civilnou prácou? Ako to zlaďuješ s hokejbalom? A ako sa vo Švajčiarsku uchytila tvoja rodina?

"Ako som už spomínal, odkedy som sem prišiel, hneď som začal pracovať na plný úväzok. Pracujem ako záhradník vo firme, ktorá patrí jednému nášmu sponzorovi. Mojím šéfom je prezident klubu, inak syn majiteľa firmy. Vraj je so mnou spokojný, tak zatiaľ nemám dôvod meniť zamestnanie. Manželka pracuje len na dohodu, dva razy do týždňa chodí do jednej firmy pomáhať s administratívou. No keďže sme v očakávaní prírastku, čoskoro zostane doma a bude sa starať o rodinu. Od začiatku žijeme v prenajatom 3,5 izbovom byte v príjemnom tichom prostredí, no na jeseň tohto roku, ak všetko dobre dopadne, by sme sa mali sťahovať do väčšieho 4,5 izbového taktiež do prenájmu. Syn David chodí do druhej triedy, v škole sa mu páči a aj sa mu darí. Prvú sezónu chodí na hokej, veľmi ho to chytilo. Keďže sme ho hneď od troch rokov dali do škôlky, s jazykom nemá vôbec problém, dokonca je jediný z nás, čo aj rozumie aj hovorí švajčiarskou nemčinou. Manželka Radka hlavne spisovnou nemčinou a ja, keďže som sa učil len v robote a v kabíne, takým mixom. Je jasné, že nerozumiem všetko, no ak neviem opýtam sa a čo chcem povedať poviem tak, aby mi rozumeli."

Tibor si jedným z mála hráčov, ktorý okúsil hrať v troch ligách. Mohol by si teda porovnať rozdiely medzi tou našou, Českou i Švajčiarskou? Zaujíma nás najmä kvalita, materiálne zabezpečenie, i celkové zázemie.

"No asi som jediný, čo hral slovenskú, českú a švajčiarsku extraligu. V slovenskej som hral len rok, a to je už dosť dávno. Vtedy bola ešte rozdelená na dve skupiny, hralo sa 4 + 1 s ofsajdmi. A to bola sezóna, kedy dominovalo mužstvo Ružinova. V českej extralige som pôsobil tri roky, prvú sezónu sa hralo tiež 4 + 1, no ďalšie sa už hralo 5 + 1, čo bolo takticky úplne niekde inde. No a vo švajčiarskej pôsobím šiestu sezónu, hrá sa tu stále 4 + 1 a ešte k tomu bez ofsajdov. Povedal by som to asi takto. Slovenskú ligu nemôžem posúdiť, lebo za tých 10 rokov je úplne niekde inde, a nebolo by to objektívne a vôbec nie aktuálne. Suverénne najlepšia je ale liga v Česku. Aj kvalitou mužstiev, liga je vyrovnanejšia, na vysokej úrovni je aj kvalita rozhodcov, zázemie mužstiev a taktiež kvalita ihrísk. Hrá sa tam technický, moderný rýchly hokejbal. Vo švajčiarskej lige je iný systém, tým pádom je hokejbal menej taktický, ale zato viac behavý a silový. Aj tu sa však nájdu výborní jednotlivci a šikovní technickí hráči, ale stále tomu chýba viacej taktiky. Myslím, že veľa robí aj to, že sa hrá bez ofsajdov. To hokejbalu vo Švajčiarsku jednoznačne škodí."

Ako sa darí Oberwillu v aktuálnej sezóne? A akým hracím systémom vlastne extraliga vo Švajčiarsku funguje?

"Hrá sa tu doma – vonku každý s každým, v lige je 10 mužstiev, 8 z nich hrá play-off na dva víťazné zápasy. Mužstvá ktoré sa nedostanú do play-off, hrajú o záchranu s dvoma najlepšími mužstvami z druhej ligy. V prebiehajúcom ročníku sme asi 5 kôl pred koncom na prvom mieste, a mne osobne sa darí taktiež. Vo švajčiarskom pohári sme vo štvrťfinále, ktoré máme na programe teraz cez víkend."

Obráťme teraz list a prejdime k reprezentácii. Blížia sa majstrovstvá sveta, ktoré tento rok hostí Bratislava. Dostal si už reprezentačnú pozvánku a ako vôbec vnímaš tento fakt?

"MS v Bratislave je veľká výzva a pre mňa osobne je to jediná motivácia, prečo sa hokejbalu ešte venujem na 100 percent. Je to môj veľký cieľ a posledná akcia, kde by som sa rád zúčastnil. Pozvánku do reprezentácie som dostal, samozrejme že sa do nej teším, tak ako to bolo vždy v mojom prípade. O desať dní ma som pozvaný do Plzne na turnaj štyroch krajín, kde si sám preverím ako na tom som. Je mi jasné, že sa snaží veľa hráčov dostať do repre na MS u nás doma v Bratislave. Bude to náročné, zrazov bude veľa, konkurencia isto kvalitná, no ak by som sa necítil , asi by som sa nepokúšal. Tréneri budú mať ťažkú prácu vybrať tých najlepších, no verím, že sa im to podarí a všetko dopadne tak, že Slovensko na MS nesklame. Či už v konečnej nominácii budem alebo nie, verím, že aj na týchto MS bude Slovensko bojovať o medaily, najlepšie o tie najcennejšie. Tak ako na minulých MS v Plzni aj tentoraz nám žreb určil do skupiny reprezentáciu Švajčiarska, teda krajiny, kde pôsobím."

Naša ďalšia otázka ťa asi neprekvapí. Ako je teda na tom reprezentácia helvétskeho kríža? Aké šance im dávaš na tomto turnaji?

"Musím naznačiť, že tu je momentálne napätá situácia, lebo hráči (celkovo 14 ) z nášho klubu sú pre tento rok vylúčení z reprezentácie Švajčiarska po tom, ako poslali na zväz oficiálny list na zmenu v komunikácii a fungovaní medzi zväzom – repre trénerom – hráčmi. Vedenie zväzu sa postavilo za trénera, a tak naši hráči dostali červenú. Čiže posúdiť ich šance si aj vzhľadom k tomuto faktu netrúfam."

Tibor poslednou a asi najčastejšou otázkou v podobných rozhovoroch je otázka budúcnosti. Nebudeme sa jej teda vyhýbať ani my, čiže... Budúcnosť?

"Budúcnosť? To nikto nevie, všetko sa môže razom zmeniť. Je mi jasné, že moja hokejbalová kariéra sa blíži čoraz rýchlejšie ku koncu, a je pravda, že pomaly rozmýšľam, čo bude ďalej. Isté je, že zostávame zatiaľ žiť vo Švajčiarsku, deti tam budú chodiť do školy a až vyrastú, sami sa rozhodnú kde budú chcieť žiť. A ja s manželkou? Domov máme stále doma v Skalici, no páči sa nám aj v Zugu, inak by sme tam už neboli. Ja osobne by som sa na Slovensko chcel vrátiť, alebo minimálne pendlovať medzi Slovenskom a Švajčiarskom."