"Aj na základe udalostí Paľa Demitru, človek začne rozmýšľať čo sa všetko môže stať. Tiež stále cestujeme, alebo aj na ihrisku... Aj ja mám rodinu, malé deti. Nepripúšťam si to, aby som niečo neprivolal," hovorí v rozhovore pre TOPhbl.sk Róbert Kašša.
Nitra je po troch kolách opäť na čele extraligy. V sobotu si poradila so Žiarom nad Hronom, v nedeľu to bol bratislavský Profis, kto nestačil na "rytierov". O tom, ale aj o smutných udalostiach z posledných dní a hokejbalovej budúcnosti sme sa rozprávali s jedným z najúspešnejších hokejbalistov Slovenska Róbertom Kaššom.
Cez víkend dvojkolo a dve výhry. Tá sobotňajšia nad Žiarom nad Hronom sa rodila o poznanie ťažšie ako vlani....
"Zápas potvrdil, že v extralige už nie je žiadny vyložene slabý súper. Už to nie je ako voľakedy. Vtedy bolo pár dobrých tímov a veľa outsiderov. Extraliga je vyrovnaná a výsledky potvrdzujú, že môže hocikto s hocikým vyhrať a hocikto s hocikým prehrať. A nakoniec aj prípravný zápas, ktorý sme so Žiarom vyhrali až po nájazdoch nasvedčoval tomu, že to nebude ľahký súper. My sme sa na to pripravili, no a keďže zápas bol špecifický tým, že sme si chceli uctiť pamiatku Pavla Demitru, tak sme si povedali že najlepšie si uctíme, keď odohráme dobrý zápas. Taký, aký by ho potešil, a preto sme začali hrať pekne, kombinačne, rýchlo. Dalo sa na to pozerať. Výsledkom boli štyri góly. V závere dal súper aspoň jeden ako odpoveď. Zápas sme mali celý čas pod kontrolou."
V nitrianskej kabíne nastali isté obmeny. Čo sa zmenilo? Zmenili sa i ambície?
"Odišiel môj bratranec, ktorý hráva v Žiline, pretože cestovanie zo Žiliny na tréningy a zápasy je naozaj náročné. Má malého syna a tiež chcel byť aj doma. Prišli noví hráči, Maťo Tary, obranca zo Zvolena, Lukáš Maděra z Pruského, šikovný hráč a Miško Sedláček, ktorý je behavý hráč. Zatiaľ sa javia vo veľmi dobrom svetle. Uvidí sa ešte, či nás niekto posilní, či príde Miško Chovan, či Marek Slovák. Uvidíme, sezóna je dlhá, môže sa niekto zraniť, môžu sa stať iné nepredvídateľné veci. Príkladom je Miško Eker , ktorý sa vypracoval na jedného z najväčších ťahúňov mužstva a teraz sa zranil. To je veľká strata, dúfam, že sa nám ho podarí nahradiť. Sezóna je dlhá a rád by som ju vyhodnotil po jej skončení."
Pred zápasom, ale i po ňom je jasné, že kolektív je v Nitre dobrý...
"Kolektív je výborný. Toto bolo skĺbenie všetkého. Ja som hrával aj v Kanade, aj v Ružinove, v Doprastave, v Žiline som hral tiež dlhé roky a môžem povedať že toto je jeden z najlepších kolektívov aj vďaka podmienkam, aké nám vytvorili Nitrania. Je to jedno z najkrajších pôsobení v živote."
Priaznivcov hokejbalu možno zaskočilo vaše rozhodnutie pokračovať v kariére. Po skončení vlaňajšieho ročníka všetko nasvedčovalo tomu, že dáte hokejbalu zbohom. Čo rozhodlo?
"Nie, tak to nebolo. Ja som sa vyjadroval že nebudem pokračovať na reprezentačnej úrovni. Ten rok som sa pripravil na reprezentáciu, ohlásil som koniec v reprezentácii, čo je po trinástich rokoch už načase. Po siedmych majstrovstvách sveta, jednych majstrovstvách Európy. Myslím, že som odohral dosť. Myslím si, že to bola pekná rozlúčka, aj keď bronzová. Sedem šampionátov, sedem medailí. Povedal by som, že tým sa nemôže pochváliť každý športovec. Mrzelo by ma, keby rozlúčka bola bez medaile. No a na klubovej úrovni sme boli dohodnutí už po skončení sezóny. Oslovili ma chalani, či by som rok nechcel potiahnuť v takom režime, že by som chodil v piatok na tréningy , v sobotu odohral zápas. Mám totiž malé deti, som šéfredaktor v žilinskom večerníku, pracujem v obecnom zastupiteľstve... Mám teda dosť pracovných, aj osobných aktivít. Som rád, že môžem hrať, byť súčasťou tohto kolektívu a zároveň byť pri hokejbale, ktrorý je neodmysliteľnou súčasťou môjho života."
Pod vplyvom ťaživých okolností
Napriek tomu, že na klubovej úrovni Róbert Kašša koniec neohlásil, s touto myšlienkou sa pohráva. Veľkou mierou tomu vraj prispeli i tragické udalosti posledných dní. Pád lietadla hokejistov ruského Lokomotivu bol aj pre Kaššu šokom.
"Priznám sa, že v sobotu som telefonoval s manželkou a aj na základe udalostí Paľa Demitru, človek začne rozmýšľať, čo sa všetko môže stať. Tiež stále cestujeme, alebo aj na ihrisku... Aj ja mám rodinu, malé deti. Nepripúšťam si to, aby som niečo neprivolal. Som práve v období, kedy rozmýšľam ako byť dobrý hokejbalista, prospešný pre tím a byť dobrý tatko. Zastihli ste ma v takom období, že som na tým práve rozmýšľal celý deň a musím vymyslieť ako to skĺbiť a nájsť kompromis, aby som čas rozdelil medzi rodinu a hokejbal. Budem chodiť s malým aby sa priúčal hokejbalu a pričuchol si k atmosfére v kabíne. Sezónu dohrám, zahrám si rozlúčkový zápas v žilinskom drese, a potom sa na to asi naozaj vykašľem. Všetko ma už bolí. Členok, kolená, bedrá... Dúfam, že túto sezónu so zdravím dohrám a ukončím to," vyjadril svoje pocity v rozhovore pre TOPhbl.sk Robert Kašša.
