Dve medaily, doma tri baby. Rampáček zlato získať musel

Milan Rampáček pre TOPhbl.sk: "Klobúk dole pred Čechmi. Celý turnaj hrali výborný hokejbal a pri nás muselo stáť aj šťastie."

Skalická úderka bola v Pardubiciach na očiach celý čas. Bolo to práve duo Rampáček – Martinusík, ktoré sa stalo najproduktívnejším z nášho tímu. Zatiaľ čo prvý menovaný sa staral o asistencie, druhý o góly. Ich body sa výraznou mierou podpísali pod tretie slovenské zlato v rade, štvrté celkovo.

„Klobúk dole pred touto partiou, na čele so Stanom Petríkom, ale aj pred trénerským tandemom. Je úžasné, čo dokázal tento kolektív dosiahnuť. Je to veľký úspech a dôjde nám to asi až za týždeň, možno dva. Sú to neopísateľné pocity,“ zneli slová Milana Rampáčeka pre TOPhbl.sk bezprostredne po zisku titulu.

Skalický kanonier si na šampionát priniesol skvelú formu, no v rozhodujúcich momentoch i povolený doping. Ten sa ukázal i na oslavách zisku majstrovského titulu.

„Na semifinále a finále ma prišla pozrieť rodina, ktorú som desať dní poriadne nevidel. Aj to bola pre mňa obrovská motivácia, ktorá ma hnala vpred. Doma mám tri baby a mal som iba dve medaile. Preto som potreboval získať aj tretie zlato,“ smeje sa Rampáček.

Oslavy teda nasledovali s rodinou i majstrovským kolektívom. „Užili sme si to trošku viac ako v Zugu, tam sme štyri-päť hodín poriadne nejedli,“ dodáva za šampionát šesťbodový útočník.

Góly boli iba dva, jeden z nich je ale pamätný

Za stavu 3:0 pre Slovensko sa finále javilo ako rozhodnutá záležitosť. Zámorský celom ale rýchlo ukázal, že to tak nebolo.

„Každý jeden hráč z nášho mužstva pozná Kanadu. Či už z hokejbal alebo hokejbalu. Všetci sme vedeli, že to nemôže skončiť 6:0 v náš prospech. Kanaďania následne otočili na 4:3, čo by žiadny iný tím vo finále nedokázal. Majú obrovskú kvalitu a o to cennejší je titul. Konkurencia na turnaji bola naozaj veľká,“ oponuje medzinárodne ostrieľaný Záhorák.

Rampáček svoje reprezentačné konto na turnaji obohatil o dva góly. Druhý z nich sa do pamäti skalického útočníka i širokej hokejbalovej verejnosti vryje natrvalo. Keď Kanada otočila stav stretnutia z 0:3, bol to práve on, kto vyrovnal a opäť zavelil do útoku.

„Patrí medzi jeden z tých naj. Som rád, že som chalanom pomohol gólom aj ja. Veľa gólov som na turnaji nedal, na to sme tu mali iných – Paťa Svitanu alebo Jara Martinusíka,“ skromne konštatuje Rampáček.

Napriek veľkej finálovej dráme sa javí, že semifinálová bitka – federálne derby, priniesla ešte väčšiu dávku vzrušenia. A to aj za cenu, že góly tomuto stretnutiu chýbali.

„S Čechmi to bol obrovský nervák, bol to dokonca napínavejší zápas ako s Kanadou. Pred českou reprezentáciou chcem dať klobúk dole, pretože počas celého turnaja hrali fantastický hokejbal. Dve tretiny zápasu boli od nás lepší. Mali sme aj trochu šťastia, ktoré sa na záver priklonilo k nám. Šťastie ale praje pripraveným,“ vzdáva hold súperovi s bronzovou medailou Milan Rampáček.

Rok 2017 sa natrvalo zapíše do skalickej kroniky veľkými písmenami. Reprezentanti z radov Hokejmarketu majú zlato, slobodné kráľovské mesto sa ale dočkalo aj vytúženého titulu z extraligy.

„Je to sezóna snov. V rodnom meste som so Skalicou  získal majstrovský titul, následne som sa stal majstrom sveta. Viac sa dosiahnuť naozaj nedalo,“ dodáva na záver Milan Rampáček.